Práca redaktora v lokálnej televízii

Autor: Nikola Koložová | 1.4.2012 o 19:56 | (upravené 1.4.2012 o 20:18) Karma článku: 4,90 | Prečítané:  1136x

Ešte sa len učím, ako to vo svete žurnalistiky chodí, ale mnoho skúseností v odbore už nazbierané mám. Celý proces redigovania som si osvojovala za chodu a vôbec neľutujem, že začiatky boli ťažké. Práca v lokálnom médiu je dobrá nielen na vybudovanie si základov profesie, ale aj na uvedomenie si vzťahov v spoločnosti danej lokality. A novinár má tento pulz života mesta či regiónu vo svojich príspevkoch hodnoverne odrážať.

Rýchla ranná redakčná porada, dohodnutie si termínov s respondentmi, realizácia rozhovorov, to je ešte len začiatok kolobehu dňa. Niekedy je príspevok hotový za dve-tri hodiny, inokedy proces trvá do večera. Ale nie o tom chcem písať...

Celých 5 rokov som bola súčasťou redakcie, s ktorou som absolvovala nahrávanie reportáží z  rôznych tematických oblastí. Podávali sme správy cez éter o rozhodnutiach mestského zastupiteľstva, o komunálnych voľbách, o prechode na novú peňažnú menu, oslovovali sme herecké, spevácke, športové talenty a boli sme aj pri tom, keď sa v šachte našiel novorodenec zabalený v igelitovom vrecku. Skrátka, ako tím sme divákom sprostredkovali informácie, ktoré sú hraničnými sekvenciami dejín mesta. Vždy sme stáli blízko ľudí a uskutočňovanie rozhovorov nebola pre nás len formalita. V porovnaní s celoplošnými médiami lokálne médium podáva ucelenejší obraz o dianí v konkrétnej lokalite, a to je dôvod, prečo sa malá mestská televízia teší veľkej obľube svojich verných divákov.

Nie raz nám v redakcii zazvonil telefón s odozvami, tipmi na spracovanie príspevku či prosbami o nahranie zmeškanej reportáže alebo záznamu z podujatia na DVD nosič. Aby sme divákom vyšli v ústrety, neraz sme zápasili s technikou v tuhých mrazoch, keď sme potrebovali nakrútiť anketu na ulici, zháňali sme úradníkov, predstaviteľov cirkví kvôli ich výpovediam a nie vždy to bolo jednoduché.

Počas mediálnej praxe v lokálnej televízii som mala možnosť spoznať množstvo ľudí z mesta. Viacerí respondenti sa mi dodnes zdravia a spoznávajú ma na ulici. Pamätajú si ma nielen z obrazovky, ale majú v sebe obraz, keď som ráno čo ráno otvárala obrovskú bránu vedúcu k budove, kde sídli štúdio. Vždy som bola v redakcii prvá. To je jediný čas, keď je tam ticho. Dnes mi už vôbec neprekáža, keď kolega strihá, šéfredaktor sa dohaduje s klientmi a zvonku počuť rachot.  Ja si popri všetkom polohlasne čítam príspevok. Niekedy si ani nevšimnem, keď sa ku mne niekto prihovorí, lebo sa sústreďujem na tvorbu. Je to jeden z najkrajších pocitov, aké redaktor môže mať .

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Spor medzi lyžiarkami a asociáciou ide do finále, výsledok je neistý

Dva alebo desať? Znepriatelené strany sa nevedia zhodnúť ani na tom, koľko sporných bodov riešili.

SVET

Len začíname, nebudeme hrať mŕtve, odkazujú Trumpovi milióny žien

Nový prezident začal rušiť kľúčovú reformu svojho predchodcu.


Už ste čítali?