Práca redaktora v lokálnej televízii

Autor: Nikola Koložová | 1.4.2012 o 19:56 | (upravené 1.4.2012 o 20:18) Karma článku: 4,90 | Prečítané:  1145x

Ešte sa len učím, ako to vo svete žurnalistiky chodí, ale mnoho skúseností v odbore už nazbierané mám. Celý proces redigovania som si osvojovala za chodu a vôbec neľutujem, že začiatky boli ťažké. Práca v lokálnom médiu je dobrá nielen na vybudovanie si základov profesie, ale aj na uvedomenie si vzťahov v spoločnosti danej lokality. A novinár má tento pulz života mesta či regiónu vo svojich príspevkoch hodnoverne odrážať.

Rýchla ranná redakčná porada, dohodnutie si termínov s respondentmi, realizácia rozhovorov, to je ešte len začiatok kolobehu dňa. Niekedy je príspevok hotový za dve-tri hodiny, inokedy proces trvá do večera. Ale nie o tom chcem písať...

Celých 5 rokov som bola súčasťou redakcie, s ktorou som absolvovala nahrávanie reportáží z  rôznych tematických oblastí. Podávali sme správy cez éter o rozhodnutiach mestského zastupiteľstva, o komunálnych voľbách, o prechode na novú peňažnú menu, oslovovali sme herecké, spevácke, športové talenty a boli sme aj pri tom, keď sa v šachte našiel novorodenec zabalený v igelitovom vrecku. Skrátka, ako tím sme divákom sprostredkovali informácie, ktoré sú hraničnými sekvenciami dejín mesta. Vždy sme stáli blízko ľudí a uskutočňovanie rozhovorov nebola pre nás len formalita. V porovnaní s celoplošnými médiami lokálne médium podáva ucelenejší obraz o dianí v konkrétnej lokalite, a to je dôvod, prečo sa malá mestská televízia teší veľkej obľube svojich verných divákov.

Nie raz nám v redakcii zazvonil telefón s odozvami, tipmi na spracovanie príspevku či prosbami o nahranie zmeškanej reportáže alebo záznamu z podujatia na DVD nosič. Aby sme divákom vyšli v ústrety, neraz sme zápasili s technikou v tuhých mrazoch, keď sme potrebovali nakrútiť anketu na ulici, zháňali sme úradníkov, predstaviteľov cirkví kvôli ich výpovediam a nie vždy to bolo jednoduché.

Počas mediálnej praxe v lokálnej televízii som mala možnosť spoznať množstvo ľudí z mesta. Viacerí respondenti sa mi dodnes zdravia a spoznávajú ma na ulici. Pamätajú si ma nielen z obrazovky, ale majú v sebe obraz, keď som ráno čo ráno otvárala obrovskú bránu vedúcu k budove, kde sídli štúdio. Vždy som bola v redakcii prvá. To je jediný čas, keď je tam ticho. Dnes mi už vôbec neprekáža, keď kolega strihá, šéfredaktor sa dohaduje s klientmi a zvonku počuť rachot.  Ja si popri všetkom polohlasne čítam príspevok. Niekedy si ani nevšimnem, keď sa ku mne niekto prihovorí, lebo sa sústreďujem na tvorbu. Je to jeden z najkrajších pocitov, aké redaktor môže mať .

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Cirkev o podpore Kotlebu: takto sa kňazi nesmú správať

Konferencia biskupov Slovenska síce kritizuje verejnú podporu kňazov Kotlebovej strane, nehovorí o škodlivosti jej ideológie.

DOMOV

Žena, ktorá prežila Mengeleho pokusy, koncentrák aj pochod smrti

Viola Fischerová zomrela vo štvrtok vo veku 94 rokov.


Už ste čítali?