Dôsledky nezamestnanosti sú citeľné a do neba volajúce dilemy, s ktorými mladí ľudia deň čo deň zápasia, naberajú na intenzite. Nasledujúce príklady slúžia na to, aby sme pouvažovali nad ich osudom a budúcnosťou.
Peter K.
Na strednej škole bol jednotkárom, absolvoval vysokú školu a promoval s červeným diplomom. Po celý čas si uvedomoval, že na svojej kariére musí pracovať už od začiatku - od prvého ročníka na univerzite, a tak si popri štúdiu našiel prácu na dohodu. Prácu v rámci svojho odboru. Celých päť rokov budoval vzťah k svojej profesii a zároveň aj k svojmu nádejnému budúcemu zamestnávateľovi. Učil sa od svojich skúsených kolegov a postupne sa zlepšoval. Po skončení školy ho ale čakal nepríjemný fakt. Vo firme ho už nepotrebovali, keďže zamestnávateľ zaňho nebol ochotný platiť odvody v rámci trvalého pracovného pomeru. Spoločnosť namiesto neho prijala ďalšieho študenta na dohodu a po ňom ďalšieho a ďalšieho...
Petrova dohoda sa skončila pred dvoma rokmi. Vyštudovaný odbor je preňho poslaním a keďže chce mať čisté svedomie vo vzťahu k sebe aj k verejnosti, neváha a naďalej si dláždi cestu k svojmu vysnívanému povolaniu. Posiela životopisy, chodí za potenciálnymi zamestnávateľmi na osobné pohovory. Ich odpovede sú na jednej strane lichotivé - z hľadiska Petrovho profesionálneho prístupu k práci a nadobudnutých skúseností by ho aj prijali, no žiadne voľné miesto nie je, keďže sa vo firmách prepúšťa a každý je rád, že si vie udržať svoju pozíciu. Žiadna perspektíva, len samé odmietnutia. Výsledok? Peter je už dnes ochotný zamestnať sa aj na omnoho nižšej pozícii, pretože sa chce osamostatniť a založiť si rodinu.
DILEMA:
Roky bežia. Mladí postupne dozrievajú v názoroch aj v postojoch. Nútene menia svoju životnú filozofiu, pretože sa chcú uživiť. Vysnívané povolanie sa stáva otázkou šťastia či peňazí.
Pokračovanie v ďalšom článku